Dublin. Ako tam bolo? V skratke povedané, bol to veľmi pozoruhodný zážitok. Akonáhle sme prileteli, taxík nás odviezol k našej hosťujúcej rodine. Po vyložení batožiny sme si išli pozrieť okolie nášho predmestského bydliska, ktoré sme za tri týždne spoznali skrz-naskrz. Hneď sme pocítili atmosféru novej krajiny. Náplňou nášho pobytu však nebolo len sa kochať, ale aj získať prax v cudzom jazyku a rýchlo sa prispôsobiť novému prostrediu.

Nám udelené pracovné pozície boli skoro tak rozmanité, ako samotná populácia Dublinu. Niektorí cestovali za prácou 2 hodiny každý pracovný deň, iní mali home office. Pracovali sme na vianočných a svadobných výzdobách, v továrňach s nálepkami, riešili sme administratívu, tvorili propagáciu na sociálne siete a jednu z nás si zamestnávateľ pomýlil so sestričkou na záučnom pobyte.
Každodenná cesta do práce bola zo začiatku náročná, pretože niektorí nepracovali v skupinách, ale jednotlivo. Časom sme si zvykli aj na miestnu hromadnú dopravu. Po náročných dňoch nás vždy čakala bohatá večera sprevádzaná zaujímavými konverzáciami s domácimi. Víkendy sme mali voľné, vďaka čomu sme mali príležitosť preskúmať rôzne zákutia mesta, vrátane rôznych pamiatok a múzeí, galérií, botanickej záhrady a dych berúcej pláže. Nevynechali sme ani preslávené írske krčmy, ktorých návšteva počas piatkového večera sa, ako sme mali možnosť zistiť, stáva zážitkom sám o sebe.

Za tento krátky pobyt sme si stihli s našimi hostiteľmi vybudovať príjemný vzťah, preto naša  rozlúčka bola o to ťažšia. Celkovo hodnotíme náš pobyt ako obohacujúci zážitok. Išli by sme do toho znovu? Ak by sa naskytla príležitosť, rozhodne áno.

Alžbeta Gáborová, Dominika Kudláčková, Patrícia Lalíková zo IV. B a Michal Mordel zo IV. A