Dňa 20. júna 2023 sa naša trieda I.A vybrala na koncoročný výlet do Košíc. Okrem toho, že sme väčšina z nás ešte nikdy v tomto meste neboli, chystali sme sa spoznať aj niektoré kultúrno-historické pamiatky mesta. Cesta bola dlhá a aj keď sme celý čas iba sedeli vo vlaku, dá sa povedať, že to bolo dosť náročné. Nečakanú zastávku sme mali v dedinke Štrba, kde vlak stál 45 minút, ale my sme sa mohli kochať výhľadom z malého okienka vlaku.
Po príchode do Košíc sme začali našu niekoľkohodinovú púť mestom. Ako prvú sme navštívili židovskú synagógu na Puškinovej ulici a pozreli si výstavu umelca Ľudovíta Felda. Známy sa stal zobrazovaním utrpenia väzňov v koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny. Ľudovít Feld sa narodil v roku 1904 a mal od detstva poruchu rastu. Takže aj v dospelosti mal výšku ako šesťročné dieťa. Potom ako boli Židia z Košíc v roku 1944 deportovaní do Osvienčimu, vybral si ho psychopatický doktor Mengele, aby portrétoval niektoré typy väzňov v koncentračnom tábore. Jemu samotnému sa podarilo tábor prežiť, ale jeho kresby pôsobia smutne a dotýkajú sa mnohých ľudí.
Príbeh Lajci Báciho, ako v Košiciach Ľudovíta Felda nazývali, ako aj príbeh celej židovskej obce a synagógy, nám bol prerozprávaný úžasnou pani lektorkou Janou Tesserovou, ktorá nám nielen porozprávala rôzne zaujímavosti, ale aj jej vlastné príhody a spomienky. Na pamiatku sme si urobili spoločnú fotku v areáli synagógy, pri soche Felda od Juraja Bartuzsa. Následne sme sa prešli k Dómu sv. Alžbety, čo nebolo veľmi ďaleko. Tu sme dostali osobné voľno, ktoré každý využil rôzne. Časť triedy si išla naplniť svoje žalúdky a uhasiť smäd, časť si poobzerala ďalšie historické pamiatky na námestí a niektorí si išli pozrieť interiér dómu. Dovolím si povedať, že mnohých z nás nádherný gotický priestor dómu uchvátil.
Po naplno využitom voľne sme sa opäť stretli s pani učiteľkami a zamierili do Východoslovenskej galérie. Hoci sme mladí žiaci umeleckej školy, žiadny voľný vstup nedávajú, a tak nám naša škola zaplatila vstupné. Priestory galérie sú naozaj pôsobivé a výstavy sú rozmiestnené na troch podlažiach. Začali sme výstupom na najvyššie poschodie. Tu nás privítali krásne realistické a impresionistické maľby a kresby umelca, maliara prvej polovice 20. storočia Elemíra Halásza – Hradila, ktorý bol dokonca aj učiteľom Ľudovíta Felda. O poschodie nižšie boli grafiky zo 60-tych až 80-tych rokov 20. storočia od výtvarníka Igora Ďurišina, samouka neoficiálnej scény, ktorý za socializmu emigroval do západného Nemecka. Obe spomínané výstavy boli pekné, ale myslím si, že najviac nás dostali atmosférické pivničné priestory. Tu mali výstavu súčasní, mladí umelci Maroš Kontroš a Peter Maščák, ktorí interpretovali tvorbu Antona Jasuscha. Ich obrazy nás očarili a niektorým dodali asi aj nový pohľad na súčasné umenie.
Po zážitkovom prezretí celej Východoslovenskej galérie sme ešte na chvíľu odbehli do chrámu sv. Alžbety a pred jej nádherným priečelím sme si spravili poslednú spoločnú fotku. Náš celodenný výlet v Košiciach, metropole východu, bol na konci. Už nás čakala, tentokrát len o štvrť hodinu meškajúca, cesta vlakom do Žiliny.
Za krásne prežitý deň a za sprostredkovanie tohto zážitku by som za celú triedu chcela poďakovať za dozor našim pani učiteľkám pani učiteľke Mgr. Darine Arce a pani učiteľke PaedDr. Ivete Homolovej.
Alexandra Kubove, I.A