Po celoročnom úsilí, plného aktivít zameraných na šport, talent a dobrovoľníctvo, nás čakala záverečná skúška prírodou – expedícia. Našou úlohou bolo nielen naplánovať trasu a program, ale aj zaobstarať si proviant, ako takú strechu nad hlavou a odvahu s dobrou náladou.

Ako bronzové účastníčky programu DofE nás čakali dva dni a jedna noc v prírode na vlastnú päsť. Zvolili sme si okolie Liptovskej Mary, vyhliadli si pár zastávok a s obavami z našej prvej skutočnej expedície, ale najmä s úsmevom na tvári, sme sa na dva dni presťahovali na Liptov.

Naša expedícia začala neoficiálne už v autobuse do Liptovského Mikuláša, kde sme sa ledva zmestili s našou objemnou batožinou. Po príchode do kempu na brehu Liptovskej Mary sme postavili stany a aby sme nestrácali čas, hneď sme vyrazili na prvú zastávku – kostol Panny Márie. Cesta bola neúprosná. Párkrát sme sa snažili o skrátenie trasy, čo skončilo miernym horolezectvom. Podarilo sa nám prejsť cez blatistú pláž, kde sme skoro nechali topánky a nechýbali ani komáre, vyčerpanie v tvárach a zmysluplné konverzácie. Po troch hodinách túry sme zazreli vytúžený kostol. Hneď sme pridali do kroku, aby sme si vychutnali panoramatický výhľad a zaslúžený neskorý obed, spojený s hodinovým oddychom priamo na hrádzi priehrady. Potom nás čakala cesta späť, počas ktorej sme sa lepšie spoznali, a to napriek tomu, že sme už rok spolužiačkami. Do kempu sme sa vrátili ešte pred časovým limitom a nechali sme sa unášať hviezdnou oblohou a našimi slovami.

Po úspešne prechodenom dni (cca. 40 000 krokov) sme do spacákov vyslovene padli a zaspali sme. Na druhý deň ráno sme si na variči uvarili spoločné raňajky, čajík a pripravili na návrat domov. Z „bronzovej“ expedície sme si odniesli štípance od komárov, stuhnuté  chrbty, no najmä zážitky z prekonania seba samých. Nechýbali vtipné a niekedy aj nečakané momenty. Určite nezabudneme na ružový západ slnka, ktorý nás sprevádzal cestou do kempu a ani na poľských stanových susedov s Macarenou v playliste.

Janka Gordíková, II.A