Nikto o tom nepočul, nikto to nikdy nezažil a nikto nevedel, čo nás čaká. S takýmito „vedomosťami“ sme všetci tretiaci absolvovali KOŽAZ – Kurz ochrany života a zdravia v Škole v prírode v Terchovej. S týmto miestom sa nám spájajú prvé školské spomienky na adaptačný kurz, neskôr plenérový týždeň a do tretice sme zavítali do chaty bez signálu, aby sme v čase písomných maturít nerozptyľovali štvrtákov.

Za nejasných a tajomných okolností sme sa všetci stretli pri autobusovej stanici, kde sme boli rozdelení podľa študijných odborov. S obálkami a pokynmi v rukách sa naše cesty rozišli. Niektorí nastúpili na autobus do Terchovej, kde ich čakali ďalšie prekážky, ktoré museli zvládnuť. Iné skupiny sa vďaka súradniciam ocitli pred školou a neskôr v centre Žiliny, aby sa popasovali s poskytovaním predlekárskej prvej pomoci. So zafixovaným predlaktím a obviazanou hlavou sme sa poctivo odfotili a dôkazový materiál sme zdieľali učiteľom. Skupiny v Terchovej medzitým lapali po dychu počas cesty hore kopcom ku zvonici, kde vytvorili land art, alebo dostali déjà vu z plenéra, keď opätovne merali sklony terchovskej zvonice.

Posilnení obedom sme sa vrhli na súťažné aktivity: založenie ohňa pomocou kresadla, streľbu zo vzduchovky, výdrž na hrazde, držanie fľaše a zbieranie odpadkov. Zistili sme, že mať vo vrecku kresadlo namiesto zapaľovača vie byť celkom užitočné. V prípade nutnosti sebaobrany vieme varovne vystreliť a aj sa trafiť! Vrch tela sme posilnili hrazdou a bicepsy aktivovali držaním fľaše. Pre pokoj v duši a čistejšie prostredie sme si profesionálne nasadili rukavice a vyčistili okolie chaty tak, až sa to tam lesklo.

Človek by si myslel, že nasledujúci deň bude o niečo menej aktívny, ale nebol. Ráno nás opäť potrápila zvonica, ale za ten výhľad to naozaj stálo. Hádzanie granátom dopadlo úspešne, takisto ako triafanie brány loptou v rôznych polohách. Užili sme si posledné lúče slnka a pomaly sa chystali domov.

Po dvoch intenzívnych dňoch plných fyzických a mentálnych výziev sme boli unavení, ale spokojní. KOŽAZ nám ukázal, že na prežitie v prírode potrebujeme nielen silu a vytrvalosť, ale aj spoluprácu, improvizáciu, humor a schopnosť čítať s porozumením. Či už sme zakladali oheň, ošetrovali zranenia alebo testovali našu presnosť a kondíciu, každý z nás si odniesol niečo cenné – skúsenosť, smiech a možno aj pár modrín na pamiatku. Opäť nás Terchová prekvapila, a hoci sa KOŽAZ začal ako tajomná neznáma, nakoniec sa premenil na zážitok, na ktorý budeme ešte dlho spomínať. Ďakujeme všetkým učiteľom, ktorí mali odvahu absolvovať KOŽAZ a za parádne pripravený program!

Janka Gordíková, III.A